MIESTA / Trhovisko na Žilinskej ulici v Bratislave

MIESTA /  Trhovisko na Žilinskej ulici v Bratislave

Miesto v každodennosti

Všetci sme niekde miestni. Nemuseli sme sa tu narodiť a nemusíme tu ani vlastniť nehnuteľnosť. Uvedomujeme si však, že toto miesto nás istým spôsobom utvára a že aj my sa podieľame na jeho utváraní. Máme potrebu artikulovať našu každodennosť spojenú s týmto miestom – zdieľať ju, rozprávať sa o nej. Tá potreba je o to naliehavejšia, že sme dennými nomádmi, netrávime čas na jednom mieste, ale na mnohých. Stále však to svoje miesto niekde máme alebo túžime mať, či ide o domov, prácu, stretnutia.

Začnime teda úvahou o význame miesta v našej každodennosti. Niečím, čo sa nás týka. Položme si otázku, či je pre nás dôležité v žitom čase a priestore mať možnosť zastaviť sa? Miesto vytvárame práve prerušením pohybu v priestore, zastavením sa. Aký má však naše zastavenie sa dôvod? Mohlo by ním byť vedomie či pocit príslušnosti k miestu. Až vtedy sa zdá jeho idea naplnená.

Humánny geograf Yi-Fu Tuan vo svojom diele Topophilia: A Study of Environmental Perception, Attitudes and Values (1974) hovorí, že „priestor sa stáva miestom, keď mu niekto dá význam“. Tvrdí, že svet je možné poznať cez miesta a to pomocou ľudskej percepcie a skúsenosti, vyjadrujúc existenciu citového puta medzi ľuďmi a miestom, zásadného pre jeho ideu. Miesto (na rozdiel od priestoru) je podľa neho prístupné pre diskusie o otázkach ako sú význam, zmyslové vnímanie, hodnota a spolupatričnosť. Nie len on, ale aj ďalší odborníci a odborníčky venujúci sa vzťahu priestoru a miesta (E. Relph, T. Cresswell, D. Harvey, D. Massey a i.) poukazujú pri štúdiu konceptu miesta na jedno: je späté s významom, s príslušnosťou, s hlbokým a úplným stotožnením sa. Upozorňujú však, že pre súčasnosť je skôr charakteristické postupné vytrácanie sa diverzity a heterogenity miest a ich významu, čo má za následok vytváranie bezmiestnosti, neautenticity, homogenizáciu.

Čo to pripomína? Napríklad unifikované nákupné centrá, ktoré Maarten A. Hajer v článku Zero-Friction Society (1999) výstižne nazval miestami nulového odporu, turisticky atraktívne pešie zóny, bilboardizácia verejných priestranstiev, diaľnice vedúce stredom mesta (…), načo pokračovať. Zdá sa, že masová kultúra a jej hodnoty sa rýchlo šíria naším priestorom, autenticita sa vytráca, miesta sa na seba začínajú nápadne podobať a preto ponúkajú len mdlé možnosti na ich skutočné užívanie, nebodaj vnímanie.

Sú tu aj iné miesta. Na pohľad nezriedka nenápadné, sú však súčasťou nášho každodenného života. Väčšinou nie sú okázalé či oficiálne, nie sú určené turistom, ale nám – obyvateľom a ich pravidelným užívateľom. Predstavujú zhmotnenú podobu interpersonálnych vzťahov. Sú miestami,  na ktorých sú ľudia emocionálne zviazaní s prostredím, kde si môžu uvedomovať svoju identitu, pričom puto sa umocňuje pravidelným kontaktom, opakovanou skúsenosťou vytvárajúcou zvykové pole. Netreba si ich však za každú cenu idealizovať a už vôbec nie podmieňovať touto ideálnou predstavou ich právo na existenciu. Na to, aby sme si k nim ako širšia entita uvedomovali svoje puto, ešte nemusia napĺňať ideálnu predstavu akejkoľvek autority. Verejný priestor totiž vzniká až naplnením a zdieľaním v dave. Tým sa odlišuje od verejného priestranstva, predstavujúceho svojou otvorenosťou a univerzálnou prístupnosťou len fyzický predpoklad, príležitosť pre sociálne interakcie. Lyn H. Lofland v štúdii The Public Realm, Exploring the Citys Quintessential Social Territory (1973) upozorňuje, že verejný priestor je sústavne znova utváraný, nanovo zadefinovávaný a vyjednávaný.

Práve pri vyjednávaní verejného priestoru sa treba pristaviť, konkrétne pri vyjednávaní jeho významu. Môže byť všetkým tým, čo pre nás individuálne reprezentuje, ako aj tým na čom sa spolu dohodneme, v žiadnom prípade však nemôže byť tým, čo niekto bez emocionálneho vzťahu či vedomia príslušnosti k nemu (oficiálna autorita, záujmová skupina), určí. Kľúčové totiž je, že jeho význam je reprezentovaný skôr symbolicky – môžeme vnímať jeho zvuky, má svoju vôňu, je akýmsi „ostrovom rozmanitosti“ prispievajúcim k napĺňaniu občianskeho života. Jeho ponuka je tým, čo nás k nemu priťahuje a robí ho verejným priestorom, keby neexistovala, neexistovalo by ani miesto. Takéto miesto nemôže nahradiť nič, čo by opätovne nenapĺňalo tieto atribúty. Atribúty, bez ktorých by mesto nebolo mestom. Mesto potrebuje takéto miesta.

Každodennosť v mieste

Trhovisko na Žilinskej ulici v Bratislave sa predovšetkým počas piatkov a sobôt zaplní drobnými pestovateľmi a predajcami z okolia Bratislavy – zo Záhoria, z Bernolákova, Dunajskej Lužnej či Šamorína – ktorí ponúkajú plné pulty sezónnej zeleniny, ovocia, medu, ale i lesných húb či domácich kureniec, husí, kačiek, klobás („údených mrkiev“), slaniny.

Pre miestnych je existencia trhu podmanivá nielen z dôvodu možnosti kúpiť si na obed zeleninu, ktorá bola ešte ráno v zemi, alebo sliepku, ktorá ešte  počas predošlého dňa behala po dvore, ale aj z dôvodu produkcie skutočných sociálnych a obchodných vzťahov medzi ľuďmi v rovnakom čase na rovnakom mieste. Trhovisko je neoficiálnou súčasťou života štvrte, pre niekoho nenápadné, avšak významné pre utváranie miesta v tomto priestore – socializáciu ľudí, podporu miestnej ekonomiky, či posilnenie samotnej identity miesta. Práve tu sa vytvára spomínané citové puto medzi ľuďmi a miestom. Jeho význam spočíva v príležitosti zastaviť sa v mestskom prostredí, je verejným miestom na neutrálnej pôde, kde sa môžu ľudia stretávať a komunikovať, ktoré je prístupné každému a nekladie nároky. Dochádza v ňom k stretu mesta a vidieka, dynamiky so stabilitou a tradíciou, k získavaniu novej skúsenosti.

Pozrime sa bližšie na štvrť, v ktorej sa nachádza. Toto pozastavenie sa je dôležité jednak preto, že na priestor chceme nazrieť v širších súvislostiach a tiež z dôvodu jeho predovšetkým lokálneho významu. Aká je teda verejná ponuka štvrte? Pre lepšie uchopenie budeme pracovať s perifériou centra mesta – každodennosťou ulíc medzi Šancovou, Mýtnou, Štefánkovou s osami Karpatská a Žilinská. Dominujúcim prvkom štvrte, ktorý nie je možné prehliadnuť je Šancová ulica, dôležitá dopravná tepna mesta, ktorá v minulosti plnila úlohu hranice – obrannej línie už v priebehu 17. storočia (odtiaľ jej názov – opevnenie sa všeobecne označovalo ako schanze). „Šancová ulica sa časom vytvorila z cesty, ktorá z vonkajšej strany sledovala valy a nachádzala sa mimo nich.“ (Holčík, Bratislavské noviny, 2004). Táto v minulosti colná hranica však predstavuje  pomyselnú hranicu či bariéru aj dnes – štvrť umelo rozdeľuje na dve akoby nesúvisiace časti, k čomu prispieva aj absolútne ignorovanie chodca, ako dôležitého účastníka interakcií v meste (problematický prechod pre chodcov v blízkosti budovy YMCA na Šancovej ulici). Obytná zóna Žilinská, Povraznícka, Lehockého, Belopotockého, Björnsonova, Anenská, Záhrebská, atď. je vyriešená ako komplex vnútroblokov. Niektoré z nich boli vždy prístupné len pre obyvateľov (vstup do dvorov cez brány), iné sú prechodné, čo využívajú napríklad seniori pre skrátenie si trasy. Obzvlášť seniorov je potrebné spomenúť, keďže tvoria nemalú skupinu obyvateľov štvrte. V súčasnosti sme však v štvrti svedkami uzatvárania prechodných vnútroblokov (Vnútroblok Slávia) zdôvodňovaných ako snaha o zintímňovanie mestských priestorov (napr. revitalizácia z potreby vytvorenia pocitu bezpečia a uzavretia sa, reakcia na prítomnosť bezdomovectva, problémy s parkovaním), či snahy urobiť niečo s neporiadkom a hlukom (Palárikova), čo môže vyznievať veľmi atraktívne. Problémom je, že tieto prístupy môžu vyúsťovať do stierania odlišností a k vyčleňovaniu – výsostne antimestských prejavov vedúcich k separácii, znevýhodňovaniu, tvorbe stereotypov, napádaniu inakosti a prejavov odlišných sociálnych skupín (napr. sťažnosti na mladých ľudí v budove YMCA, na bezdomovcov používajúc označenia ako „nežiaduce osoby“, „divné stvorenia“ či „cudzí“), čo by si však mala uvedomovať samospráva, ktorá takéto prístupy schvaľuje. Námestie slobody sa môže dnes nazývať verejným priestorom len vďaka psíčkarom, ktorí tu venčia svojich psov, príležitostným podujatiam či štrajkom a v hlúčikoch posedávajúcim mladým, teda vďaka ľuďom, ktorí prirodzene napĺňajú jeho ideu.

Samozrejme nie všetko je čierno-biele. Tendencie posledných rokov poukazujú na potrebu ľudí stretávať sa v susedstvách, komunitne zdieľať. Je však omnoho lepšie a pre mesto zdravšie keď sa tak deje z prirodzenej potreby socializovať sa (napr. iniciatíva Susedia na dvore vo vnútrobloku Povraznícka – Björnsonova – Záhrebská – Šancová), než z potreby vymedzovať sa na „my“ a „oni“. Bezpečnosť mesta, ako píše Jane Jacobs v knihe The Dead and Life of Great American Cities (1961), spočíva v jeho rôznorodosti, vzájomnej dôvere, koexistencii cudzích, v mnohosti foriem. Stačí už len baumanovsky (sociológ Zygmunt Bauman) dodať, že hľadanie bezpečia vo svete bez istôt je opakom slobody.

Z tohto pohľadu, a každodennosť to potvrdzuje, trhovisko na Žilinskej symbolicky nahrádza chýbajúce centrálne miesto štvrte. Miesto, ktoré by prirodzene napĺňalo ideu verejného priestoru, ktoré by spájalo ľudí – obyvateľov či užívateľov tohto priestoru, kde by sme sa mohli opätovne učiť mestskej skúsenosti. Je preto nesprávne, ak miestna samospráva argumentuje v diskusiách o jeho budúcnosti, neautentičnosťou niektorých predajcov (rozmanitosť mestského priestoru a otvorenosť podmienok to predsa umožňujú, je iba na nás, ako s tým individuálne naložíme), či nebodaj ponúkaním náhrady v podobe zabezpečenia predaja zeleniny a ovocia v priľahlom objekte, kamennom obchode. V prípade významu trhoviska sa tak vôbec nejedná iba o zeleninu a ovocie, či ich pôvod.

Trhovisko na Žilinskej sa dá prirovnať k starovekej agore. Nie však v zjednodušenom chápaní pojmu trhovisko (jeho úloha spočívala v prerokovávaní politických záležitostí štátu), či v triviálnom pripodobnení k verejnému zhromaždeniu občanov. Dôležitá je jeho poloha, zabezpečujúca, tak ako v agore, dobrú akustiku (zvukové prostredie a jeho vnímanie sú dôležitými predpokladmi vytvárania vzťahu k miestu) a viditeľnosť prebiehajúcich interakcií. Aj to sú aspekty, na ktoré treba myslieť pri budúcom ukotvení nového trhoviska, pretože tento článok nemá byť nekrológ za akýmkoľvek trhoviskom v štvrti.

Zuzana Ivašková

Local Act

 

V sobotu, 21.9.2013 o 10:00 h. sa uskutoční diskusia na trhovisku Žilinská (Drevená dedina). Cieľom diskusie je zaznamenanie oral history viažucej sa k príbehu trhoviska a jeho významu pre štvrť.

diskutujúci: Soňa Párnická, Damas Gruska, Aleš Šedivec, Jürgen Rendl a i. / moderuje: Bohdan Smieška

Advertisements