MIESTA / Zvuky štvrte

K vnímaniu miesta prostredníctvom charakteristických zvukov je potrebný dlhodobý kontakt a skúsenosť s miestom. Vnímanie miesta má popri vizuálnom význame, význam zmyslový a práve tú hrá dôležitú rolu sluch. Zvuky prispievajú k utváraniu konkrétneho charakteru určitého miesta, sú neustále prítomné (obzvlášť v mestách) avšak často nezreteľné, prelínajúce sa.

Pojem soundscape (analogicky k landscape) ako  zvukovej zložky konkrétneho miesta, súhrn všetkých jeho zvukov, zaviedol Schaefer (1994). Zvuk podľa neho nepredstavuje len podnet fyzický, ale je tiež nositeľom sociálneho významu a kultúrnej hodnoty.

Aké je teda zvukové prostredie nami sledovanej štvrte mesta? Ako je toto prostredie prežívané jeho obyvateľmi a užívateľmi? Môže byť zvuk symbolom štvrte? Čo tvorí jeho zvukovú identitu?

Pre lepšie uchopenie budeme vychádzať z Truaxa (2001), ktorý všetky environmentálne zvuky spojené s miestom nazýva sonosférou. Upozorňuje, že tradičný spôsob uvažovania nad zvukovým prostredím v meste je spájaný s hlukom. Ľudia sú tak jednostranne zameraní na negatívne účinky a stavajú sa do pasívnej role obetí (toto lineárne chápanie akoby zabúdalo, že sami zvuky a hluk produkujeme, len možno v iný čas a na inom mieste – napr. hluk spojený s dopravou). Koncept sonosféry je naproti tomu komplementárny – dôraz kladie na utváranie pozitívne pôsobiacich zvukov, nie elimináciu negatívnych. Vychádza z chápania zvuku ako zdroja nie civilizačného odpadu.

Schaefer rozdeľuje sonosféru na hi-fi (high fidelity) a lo-fi (low fidelity). Kým prvá sa dá charakterizovať zreteľnosťou, minimom skreslenia, počutím detailov, druhá  je charakteristická vysokou hustotou, prekrývaním zvukov. Podľa Truaxa prvá podporuje interakcie ľuďí medzi sebou a prostredím, umožňuje aktívnu participáciu na utváraní sonosféry, poskytuje spätnú väzbu k vlastnej aktivite, zatiaľ čo druhá vedie k pocitom oddelenia od prostredia, sťažuje interakciu (potreba prelomiť bariéru), podnecuje pocit izolácie. Prvá je prisudzovaná vidieku, druhá mestám.

Uvedomujúc si, že zvuky môžu tvoriť súčasť identity miesta, výrazne ovplyvňujú jeho vnímanie, chceme hľadať a podporovať pestrosť zvukov štvrte, ktoré ju reprezentujú a sú jej esenciou. To všetko popri dominantnom zvuku (hluku) cestnej dopravy. Netreba však zabúdať, že aj zvuk, ktorý sa dá považovať za hluk môže mať symbolický význam spojený s rušnosťou, živosťou oblasti, či s identitou konkrétnej komunity.

Chceme zaznamenať orientačné zvukové body (dominanty), cenené ľuďmi v lokalite – tie, ktoré sú jedinečné a stoja za uchovanie a ochranu, ako aj základné tóny a signály.

PRIDAJTE SA: radio aporee ::: maps – Staré Mesto, Slovenská republika

 

Zvuky štvrte, ktoré sme zachytili:

Nočný život v budove YMCA – http://aporee.org/maps/work/?loc=19410

Sobotný obed v reštaurácii Michaela – http://aporee.org/maps/work/?loc=19386

Verejná doprava (MHD zástavka SAV) – http://aporee.org/maps/work/?loc=19141

Hrajúce sa deti vo Vnútrobloku Slávia – http://aporee.org/maps/work/?loc=19138

Smetiari (Povraznícka), samozrejme skoro ráno – http://aporee.org/maps/work/?loc=19137

Cvrčky u Susedov na dvore – http://aporee.org/maps/work/?loc=19048

chránené Dáždovníky počas hniezdenia (Povraznícka) – http://aporee.org/maps/work/?loc=19015

Blumentálske zvony – http://aporee.org/maps/work/?loc=19496

 

Trhovisko na Žilinskej zaznamenáva dlhodobo Jürgen Rendl – http://urbanflow.col-me.info/node/100

 

  • Řiháček, T. 2006. Jak zní město? Zvukové prostředí města z hlediska konceptu sonosféry. Sociální studia 2/2006
  •  Schafer, R. M. 1994 (1. vyd. 1977). The Soundscape. Our Sonic Environment and the Tuning of the World. Rochester: Destiny Books
  • Truax, B. 2001. Acoustic Communication. Westport: Ablex Publishing
Advertisements