ĽUDIA / OZ VAGUS

OZ Vagus

Občianske združenie VAGUS založili vo februári 2011 ľudia, ktorí pôsobia v oblasti problematiky ľudí bez domova niekoľko rokov ako terénni sociálni pracovníci – streetworkeri. Dlhodobým cieľom je poskytovanie čo najkvalitnejších služieb pre čo najširší počet klientov. Poslaním združenia je prispievať svojou činnosťou k zvyšovaniu a stabilizácii kvality života ľudí bez domova, podieľať sa na tvorbe koncepčných prístupov k cieľovej skupine a vytvárať nové štandardy v práci s ľuďmi bez domova.

Na stránke, okrem iného uvádzajú: „Názov Vagus sme si vybrali kvôli jeho významu – bludný, zblúdilý (lat.). Ľudia bez domova sú často tí, ktorí vo svojom živote zablúdili. Tí, ktorí na svojej ceste životom zablúdili potrebujú pomoc. Našou úlohou je sprevádzať ľudí bez domova bludiskom ich života tou správnou cestou.“ www.vagus.sk

OZ Vagus momentálne pracuje približne s tisíckou bezdomovcov v rámci svojho projektu Streetwork – terénna sociálna práca. DOMEC je novým projektom, ktorý sa svojim prístupom snaží zlepšiť podmienky pre ľudí bez domova a poskytnúť im nové životné príležitosti.

V Bratislave žije okolo 3 500 ľudí bez domova. Veľká časť z nich sa pohybuje v centre mesta a jeho okolí. Najmä tieto dôvody viedli občianske združenie Vagus k tomu, aby pripravilo projekt DOMEC – denné a integračné centrum pre ľudí bez domova. DOMEC sídli na Mýtnej ulici a už túto zimu poskytne ľuďom bez domova široké možnosti – od základných služieb ako je poskytovanie jedla, hygiena, ošetrenie a ošatenie – až po profesionálny poradenský program, ktorý im pomôže získať prácu a ubytovanie. Pracovníci z OZ Vagus chcú priestory DOMCA poskytnúť aj bežným ľuďom a vytvoriť tak v štvrti bod, ktorý poskytne rôznym skupinám obyvateľov nové možnosti pre trávenie voľného času. DOMEC bude pre klientov otvorený  cez deň, čím sa otvárajú príležitosti pre jeho rozmanité využitie v podvečerných hodinách.

O začiatkoch, cieľoch, vnútornej motivácii, ale aj o štvrti, ktorej bude nový projekt Domec súčasťou  sme sa rozprávali so zakladateľmi a zároveň pracovníkmi združenia – Sergejom Károm, Alexandrou Reháčkovou a Petrom Adamom.

up2

ZAČIATKY

DOMEC

„Dôležité je, aby denné centrá pre bezdomovcov vznikali tam, kde ich treba, nie na okraji mesta, aby dostupnosť pre tých ľudí bola dobrá. Keď to bude pri letisku, tak to nemá veľmi zmysel, lebo tí ľudia sa tam potom nemajú ako dostať. Takže aj to je veľmi dôležité, aby ľudia pochopili, že to nie je len taký špacír, že budeme v centre mesta, ale že to má svoje opodstatnenie.“ Alexandra Reháčková

IMG_9380

PREDSUDKY

 „Je to o tom, že sem príde Fero, ktorý má svoj životný osud a na základe toho, čo potrebuje, mu pomôžeme. Je to naozaj o individuálnych potrebách, na ulici sa málokedy scenáre opakujú, možno sú nejaké základné, ale detaily, ktoré treba riešiť sú vždy rozličné. To znamená, že sociálny pracovník musí vedieť človeku ponúknuť účinnú pomoc v množstve oblastí a práve na to bude integračný program zameraný. Výsledkom je jednotná vec, že by tí ľudia mali nájsť stabilnejšiu prácu, alebo vôbec nejakú prácu, mali by mať osobné doklady, mali by mať postarané o ubytovanie a dokázať z tohto základu pracovať na tom ďalej. To je základný level. A  keď sa to podarí pri pätnástich ľuďoch za rok, tak je to obrovský úspech, lebo systém v ktorom žijeme je nastavený tak, že nie je ochotný prijímať tých ľudí naspäť. A ďalší kľúčový problém v súčasnosti je, že na ulici už fakt môže skončiť hocikto. Úplne hocikto.“  Sergej Kára

TEKUTÉ HRANICE

„Klienti, ktorí k nám prídu od nás odídu najedení, čistejší, budú oblečení, budú zdravší, lebo tu bude ošetrovňa, budú môcť lepšie fungovať a skôr zapadnú medzi bežnú populáciu. Nebudú takí výstrední,  lebo keď sa ľuďom naplnia  najzákladnejšie potreby, že sú najedení,  čistí, zdraví, tak sú omnoho viac v pohode a majú záujem hľadať si prácu. Potvrdzujú to aj skúsenosti iných organizácií. Ak im my dokážeme naplniť najzákladnejšie potreby a nebudú už musieť pol dňa chodiť po kontajneroch a zháňať železo na to aby si mohli kúpiť jedlo, pretože jedlo, ktoré im tu poskytneme bude plnohodnotné, zrazu budú mať oveľa viac času a môžu sa venovať práve tej robote“ Peter Adam

HODNOTY

Stretli sme sa s názorom, resp. obavami niektorých obyvateľov štvrte, že prítomnosť bezdomovcom v blízkom okolí znehodnocuje bonitu ich nehnuteľností. Čo si o tom myslíte?

IMG_9385

40 kokov sme žili v takzvanom reálnom socializme, bez demokracie, pod paternalistickým dohľadom aparátu štátostrany, ktorý tak povediac všetkých chránil, avšak aj pred slobodou. Ostaných viac ako 20 rokov žijeme v demokracii a reálnom kapitalizme.  Za celý ten čas sme sa však ako spoločnosť nedokázali dohodnúť na tom, aký charakter štátu by sme chceli mať. Napriek tvrdeniam súčasnej mocenskej garnitúry, vôbec si nemyslíme, že máme štát sociálny, ale to je na inú debatu. Čo  však zaráža viac je, že uplatňovanie hodnôt ako solidarita, súdržnosť, alebo prinajmenšom akási miera citlivosti voči ľuďom, ktorí prepadli cez sociálny systém a sú na tom horšie ako hlavný prúd spoločnosti, je v tejto spoločnosti na nízkej úrovni. Akú máte vy skúsenosť a prečo si myslíte, že je to tak?

Peter: „Podľa mňa po prelome v roku 89 si každý ako keby hrabe na vlastnom piesočku a tak to je, že robíš to pre seba a…“

Saša: „…máš možnosť to robiť konečne pre seba.“

Peter: „Ten širší spoločenský problém, ktorý si naznačil vidno napríklad aj v tom, že na Slovensku je veľké množstvo podnikateľov, ktorí ťa zamestnajú, ale nevyplatia, lebo to nie je postihované a málokto sa voči tomu dokáže postaviť. Máme veľa ľudí bez domova, ktorí robia napríklad štyri mesiace, na víkend dostanú dvadsať eur a samozrejme pracujú na čierno a potom ich ten človek po skončení práce nevyplatí a oni nevedia akým spôsobom sa majú proti tomu brániť. Nemajú si z čoho zaplatiť ubytovňu, idú spať na Hlavnú stanicu, ukradnú im doklady a sú hotoví, lebo bez dokladov sa nezamestnáš, bez dokladov ťa neošetria, narastá ti dlh na zdravotnom poistení a zrazu sa začneš točiť v bludnom kruhu. Ďalej je strašne veľa hyenistických skupín, ktoré sa špecializujú na ľudí bez domova a prostredníctvom nich robia podvody – či už čo sa týka bytov, pôžičiek a podobne. Urobia z nich biele kone. Veľká časť našich klientov sú odchovanci detských domovov, alebo prepustení z výkonu trestu. Náš systém detských domovov je postavený tak, že tí ľudia, odchovanci týchto inštitúcií sú nepripravení v osemnástich, alebo dvadsiatke viesť samostatný život.“

Sergej: „Nepamätám si meno človeka čo vymyslel takú teóriu, o šestkách –  šesť dní trvá, kým sa zvrhne režim, šesť mesiacov trvá, kým sa napíše ústava, šesť rokov trvá kým niečo vznikne ďalej a  šesťdesiat rokov trvá, kým sa spoločnosť premení na ten model, na ktorý pred šesťdesiatimi rokmi nastúpila. Keď sme tu štyridsať rokov žili v systéme, že sme si všetci rovní, minimálne ten systém sa to tak snažil vidieť, ale ono je to neprirodzené, je to utópia. Sociálne nerovnosti, to nie je vec, ktorá môže len tak zmiznúť, to sa podľa mňa  nedá – vždy sú ľudia, ktorí sú vyšší, nižší, hlúpejší, múdrejší. Jednoducho je to úplne normálna vec. Ale čo nie je podľa mňa normále je to, čo žijeme teraz. V konečnom dôsledku aj chápem tých ľudí, že  štyridsať rokov nemali určité možnosti, režim napríklad mnohým zhabal majetok, ku ktorému prišli statočnou prácou. Môj pradedo postavil dom, fakt bol šikovný. Dom sme päťdesiat rokov nemali, vďaka tomu, že nám ho režim zobral, aby sme si boli rovní.  To, čo teraz žijeme je podľa mňa taká rekonvalescencia z dlhodobých zranení,  ako povedal Peťo, že kopeme každý za seba. Nemohli sme, tak si to užívame. A už to nie je len o generácii 89-teho,  je to aj o nasledujúcej  generácii. Rodičia vychovávajú deti tak, že teraz môžeš tak makaj! Buď ty ten úspešný!  Ale chýba nám to, čo je bežné v krajinách na západ od nás – vedomie, že s osobným úspechom je späté aj prejavovanie takej miery solidarity, ktorá je k môjmu úspechu primeraná.  O čo som úspešnejší, o to musím byť solidárnejší, lebo bez tohto spoločnosti nedokážu dlhodobo fungovať. Musí sa to stať bežnou vecou. U nás pomáhanie, darovanie, rozmýšľanie nad slabšími je stále neznáma vec.  Sme vo fáze, že si užívame to, že môžeme vlastniť, že si užívame, že si môžeme si užívať.“

ŠTVRŤ

Začali ste aktivity v bezprostrednom okolí, ktoré referujú k štvrti. Zaujíma nás vaše individuálne vnímanie tejto štvrte. Aby sme to trochu rozvinuli: V súčasnosti sme tu v okolí svedkami uzatvárania prechodných vnútroblokov, zdôvodňovaného ako snaha o zintímňovanie mestských priestorov, napr. revitalizácia z potreby vytvorenia pocitu bezpečia a uzavretia sa, reakcia na prítomnosť bezdomovectva, problémy s parkovaním, či snahy urobiť niečo s neporiadkom a hlukom, čo môže vyznievať veľmi atraktívne. Problémom je, že tieto prístupy môžu vyúsťovať do stierania odlišností a k vyčleňovaniu – výsostne antimestských prejavov vedúcich k separácii, znevýhodňovaniu, tvorbe stereotypov, napádaniu inakosti a prejavov odlišných sociálnych skupín napr. sťažnosti na bezdomovcov používajúc označenia ako nežiaduce osoby, divné stvorenia či cudzí ako sa pozeráte na túto štvrť?

Rozprávali sa Bohdan Smieška a Zuzana Ivašková.

foto: Eva Benková

Advertisements