ĽUDIA / Juraj Bartoš a Katarína Bartošová

Juraj Bartoš a Katarína Bartošová

fotograf a kultúrna manažérka.

Juraj Barotoš sa narodil v Bratislave a detstvo strávil na Pražskej ulici. Vyštudoval odbor fotografia na Strednej škole umeleckého priemyslu. Po škole pracoval ako fotograf v ZOO, neskôr v Oravskej galérii, pre ktorú fotil plastiky a reliéfy. Následne prešiel ako fotoreportér do týždenníka Beseda. V roku 1974 začal pracovať ako odborný fotograf v nemocnici na Kramároch. Fotografoval aj módu pre časopisy Dievča, Móda, Dorka a Slovenka. Orientuje sa na spravodajskú a reportážnu fotografiu, živí sa tiež fotografovaním architektúry. Legendárne sú jeho záznamy z čias socializmu: cykly Obchodná ulica v Bratislave (od roku 1985), Tancujúci (1982 – 89). Veľa fotografoval v zahraničí, vystavuje väčšinou na profilových skupinových výstavách. Významne bol prezentovaný na samostatnej výstave v Slovenskej národnej galérii.

Katarína Bartošová pôsobí ako kultúrna manažérka v Slovenskej národnej galérii v Oddelení produkcie projektov a výstav. Organizuje výstavy (aktuálne prebieha výstava Ľubomíra Ďurčeka, Situačné modely komunikácie, 8-10/2013). Pochádza z Bratislavy. Detstvo strávila na Lermontovovej ulici, kde s manželom žijú aj dnes.

DETSTVO – spomienky na Pražskú ulicu:

Vzťah k MIESTU:

ZMENY – rozprávali sme sa tiež o výstavbe, ktorá aktuálne prebieha vedľa ich domu:

BARTOSfinal

SÚČASNOSŤ:

IMG_9487

IMG_9498

kuchyna

Štvrť Juraja Bartoša:

Juraj Bartos_stvrt

Obrazy namaľoval Juraj Bartoš ako mladý chlapec. Na jednom je pohľad z okna ich bytu na Pražskej do záhrady. Je to z obdobia, kedy už záhradu narušila stavba domu, ktorý do nej zľava zasiahol, ale sánkovať sa tam ešte dalo: (foto Juraj Bartoš)

moj obraz 8

Na ďalšom obraze je skupina domov susediaca so záhradou – je to pohľad z okna iným smerom:

1

„Pubertiacka“ básnička Juraja Bartoša (ako ju sám pomenoval) s ilustráciou (linoryt) brata Petra zachytáva vzťah k miestu každodennosti:

báseň

V pracovni nad stolom visí doska zo školskej lavice. Po maturite si ju Juraj Bartoš odniesol ako spomienku na školské časy, ktoré ostali v dreve zaznamenané.

IMG_9501

Čo všetko lavica skrýva? Spomienku na prvú blonďatú lásku a autoportrét obklopený zlatom:

6

3

1149465_754533397899525_26959029_o

fotka z archívu Juraja Bartoša

„Hrabem sa v archíve a našiel som jeden záber, ktorý som robil z okna nášho bytu na Pražskej. Strávil som tam detstvo. Boli to krásne časy, keď tam nestál ten dom, pomocou ktorého tam predĺžili Sokolskú ulicu. Moji rodičia hrávali po práci a cez víkendy tenis na kurtoch, ktoré je trochu vidieť na fotografii hore. Možno rozoznáte aj schody vedúce k búde, na verande ktorej sa potom mohlo popíjať pivko. Už si nepamätám na meno toho pána, ktorý ho udržiaval v podzemí búdy chladné a staral sa o antuku na kurtoch. Záhrada bola plná rôznych druhov ovocných stromov a kríkov, ako v botanickej záhrade. Keď som podrástol, tak sa tam už tenis nehrával. V zime sme antuku poliali vodou, ktorou sa trochu kropila cez leto, aby sa neprášilo a hrávali sme hokej. Na obraze som namaľoval čiary po sánkach. Sánkovali sme sa zhora od búdy, pomedzi stromy. Dnes sa už z nášho domu na záhradu nedá vybehnúť. Pozemok mu už nepatrí. Ani vysoký topoľ tam už nestojí.“ JB  (Fb 24.2.2014)

1794609_754551874564344_279222381_n

fotka z archívu Juraja Bartoša

 

 

Rozprávali sa Zuzana Ivašková a Bohdan Smieška v auguste 2013.

foto: Eva Benková

 

späť na ĽUDIA

Advertisements